Počiatky ochotníckeho divadla v Hnúšti siahajú do 2. polovice 19. storočia. Toto konštatovanie vyvodzujeme z dokladov, ktoré sa nachádzajú v kronikách a rôznych písomnostiach mesta a blízkych obcí, najmä v Kokave nad Rimavicou a Tisovca.
Hnúšťa bola na trase revúckych ochotníkov z radov študentov slovenského gymnázia, kde sa zastavovali s nacvičenými hrami a pokračovali najčastejšie do Rimavskej Kokavy (dnes nad Rimavicou). Vplyvným človekom bol v tom čase v Hnúšti samozrejme Ján Francisci, po odchode ktorého do Martina, stal sa v tomto smere Štefan Marko Daxner. A o obecenstve ani nehovoriac, pretože to svoju vďačnosť prejavovalo ochotníkom aj v neskoršom období. Po prevrate v roku 1918 a vzniku Čs. republiky sa podmienky pre kultúrny život postupne zlepšovali a aj v Hnúšti sa rozprúdil spoločenský život, čo nasvedčuje aj nacvičovanie divadelných hier ochotníkmi. K prvým režisérom hnúšťanských divadelných hercov patril Bernard Mišečka, rodák z Hnúšte, profesor na Gymnáziu v Rimavskej Sobote, ktorý sám písal básne, ale aj divadelné hry. V roku 1921 nacvičil s ochotníkmi vlastnú divadelnú hru „Leto“. Hra bola zaujímavá tým, že v nej zobrazil samotných ochotníkov a role, ktoré hrali boli vopred prispôsobené povahe a schopnostiam patričným osobám. V tejto hre účinkovali: I. Bečerová, P. Németh, I. Prandl, M. Máčayová, G. Hrajsemnová, I. Brocková, I. Petrivaldská, A. Mocná, J. Jesenský a Š. Bakony. V písomnom doklade o uskutočnení tejto hry sa uvádza: „Premiéra sa teda skvele vydarila. Prekvapilo nás vďačné obecenstvo, ktoré doslova obsypalo hercov kytkami a autorovi oddalo veniec. Hru sprevádzalo s pozornosťou a v potlesku nebolo skúpe. Autorovi sa odporúča hru vytlačiť a ku podarenej práci mu blahoželáme.“
Dňa 9.septembra 2015 sa na výzvu Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti stretli nadšenci ochotníckeho divadla, ktorí by radi opäť oživili divadelný život v našom meste a nadviazali tak na bohatú históriu v tomto amatérskom hereckom svete. Do úlohy režiséra delegovali hnúšťanského rodáka Michala Stejskala, ktorý žije a úspešne pôsobí na doskách divadla Daxner v Tisovci . Na prvé stretnutie prišlo 20 záujemcov a pravidelne sa v súčastnosti stretávajú 10 členovia. V prvej sezóne svojho fungovania nacvičil Divadelný Súbor Katalpa inscenáciu podľa knižnej predlohy Gabriela Chevalliera s názvom Zvonodrozdovo, ktorú odpremierovali 13.mája 2016.
Zvonodrozdovo súbor následene odprezentoval aj v septembri roku 2016 v rámci XXV. ročníka prehliadky neprofesionálneho činoherného divadla dospelých a divadla mladých v Tlmáčoch s názvom Divadelné dni pod Slovenskou bránou – memoriál bratov Držíkovcov.
V sezóne roka 2017 sa Divadlo Katalpa z Hnúšte rozhodlo trošku poihrať s možnosťami divadelnej formy, ktoré zhmotnilo v minimalisticky ladenej monodráme Deka. Na tento experiment sa podujal herec Filip Grác, ktorý najprv pretavil jednu z poviedok Charlesa Bukovského do scenára, ktorý následne inscenoval do divadelnej podoby za pomoci dramaturga Ľubomíra Šárika z Divadla Divosud v Rimavskej Sobote. Dielko sa rodilo v prvých mesiacoch roka 2017 a vo výslednej podobe bolo odpremierované dňa 22.03.2017 v MsKS v Hnúšti. Kedže sa monodráma Deka následne stretla s kladným prijatím u lokálneho publika a podarilo sa jej úspešne postúpiť aj na 43. ročník krajskej súťažnej prehliadky Zochová divadelná Revúca, tak sa vedenie Mestského Kultúrneho Strediska v Hnúšti rozhodlo obohatiť samotnú inscenáciu aj prednáškou o beatnikoch a následne ju prezentovať študentom stredných škôl a gymnázií ako prípravný študijný materiál k maturitám. V tejto rozšírenej podobe monodráma Deka v súčastnosti kočuje po krajine rôznymi divadelnými priestormi a hľadá si svojho diváka.
V súčastnej sezóne Divadelný Súbor Katalpa nacvičil inscenáciu na motívy rozhlasovej hry Ivana Bukovčana s názvom Luigiho Srdce, ktorá mala premiéru 13. októbra 2017.
